6 básní (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Ďakuj životu!
Prekrásne nebo, prekrásna zem.
Povedz si, človek : Čo viacej chcem?
Nádherné lúky, prekrásne stráne.
Tak ďakuj, človek! Čo sa ti stane?
Voňavé lesy, mohutné hory.
Tak ďakuj životu, aj keď ťa morí!

Čo je správne?
Mám sa smiať,
či slzou skropiť líce?
Mám ísť tunelom svetla,
či brázdiť tmavé ulice?
Mám čnostne a bezúhonne žiť,
či svoj život skaze zasvätiť?
Mám so skromnosťou sa prizerať,
či s pýchou sa predvádzať?
Mám srdce svoje pred láskou brániť,
či kópiou sklamania navždy ho raniť?
Mám myslieť však na jedno:
Priateľov a blízkych neustále chrániť!

Základ života
Bez semienka nebol by strom,
bez tehál nebol by dom.
Bez múky nebolo by chleba,
bez rodičov nebolo by teba.
Bez prútia nebol by bič,
bez lásky však nebolo by nič.

 Náhlenie
Deň ide za dňom, čas si svetom letí,
nebeské slnko nám na cestu svieti.
Stále sa náhlime, nachádzame, strácame,
všetky dary tohto sveta horkým potom splácame.
Nehľadiac na druhých za svojím bežíme,
z tenkých nití našej práce pevné lano tvoríme.
Skúsme sa zastaviť, dotknúť sa trávy,
ošetriť si svoje ubolené hlavy,
kochať sa prírodou, alejami z topoľov
i nájsť si vo svete verných priateľov.
Vyhľadať chvíle, kde zhonu niet,
Pán z krásna predsa stvoril náš svet.

Jar začína tichom
Už len kúsky snehu v úžľabinách spomínajú zimné krásy zrkadielkami mláčok, zlatistou lanskou trávou,
strážia ticho malé tajomstvo, jemné a popletené hlasy
drobných voňajúcich kvetov s bielučkou hlavou.
Po nich sa stromy zo sna snehových hmiel budia,
ladnými konármi sa kníšu vo vetre studenom a slabom,
vtáky jarnou bránou neba do prázdna blúdia
a vznášajú sa nad poľom skropené prvým peľovým prachom. Vtedy si človek uvedomí, aký malý je vedľa vysokého neba,
že všetko je stvorené dobre a krásne, na spôsob soli a chleba.   


Tajomstvo lásky
Hlboko vrytá, tajomne skrytá,
tá, čo sa otázky rôzne nás pýta.
Čistá sťa ľalia, bielučký kvet,
vďaka nej v srdci máš celučký svet.
Krásna a nevinná stále chce byť,
ale bez vernosti krutá vie byť.
Farbami stokrások, vtáčím perím
zdobí si rúcho i krehkým snením.
človek v človeku ľahko ju spozná,
no dlho trvá mu, než sa k nej prizná.
Niekedy zviera, inokedy kráska,
no hlavne pôvabná dokáže byť láska.