Články
IC - ML - Zrodenie
Tú noc to neskončilo, práve naopak. Stáli sme u zrodu niečoho výnimočného, niečoho čo sa stáva len raz za milénium, a predsa sa to stalo. V tomto milénium už po druhýkrát. Temnú noc preťal svetelný lúč, sťa ostrá dýka pretínajúca čierny hodváb. Bolo to viac než podivné, nakoľko zdroj svetla bol v hlbinách neďalekého mora, od brehu čo by si kameňom dohodil. Vo vode sa prebíjala neskutočná koncentrácia svetelných lúčov, no len niekoľko desiatok z nich sa dostalo z ohniska až na povrch. Spočiatku boli úzke, avšak ako naberali na mohutnosti, boli stále jasnejšie... V mori vznikalo napätie, ktoré sa chcelo dostať von a to tak rýchlo ako sa len dá. Mohutný nával energie rozbúril silné vlny pripomínajúce riadnu búrku, akú nik z námorníkov nepamätá. Obloha však bola bez jediného obláčika. Zo svetelného zdroja vystreľoval jeden lúč za druhým všetkými smermi, pričom vyhadzovali vodu do niekoľko metrových výšin. V okamihu prišlo k rýchlemu rozšíreniu ohniska, čím sa vytvorila guľa o priemere dobrých päťdesiatich metrov. Morská voda nebola schopná ostať na svojom mieste a bola vytlačená za okraje svetelnej gule, noc sa na tomto mieste rázom premenila v deň. V mori tak ostala jama, akoby ste do vody ponorili sklenenú guľu. Na jeho dne zotrvali pozostatky kaluží, no akýkoľvek život, či už v podobe rýb, alebo rias, by ste len márne hľadali. Uprostred tohto prázdna stála postava. To ona je zdrojom toľkej svetelnej energie i príčinou rozostúpenia mora. Nie je ničím iným ako energetickým klbkom, ktoré má ako tak zachované rysy humanoida. Táto postava pohliadla smerom k brehu. Pomaly sa vzniesla k oblohe a súčasne pozdvihla ruky. Tým sa nebo zatiahlo čiernymi mračnami, avšak čím vyššie mala postava ruky, tým silnejšia búrka sa strhávala. Napokon ostali rozpažené v jednej rovine. So vzrastajúcou búrkou sa pôvodný svetelný jas vytrácal a spolu s jeho slabnutím sa zmenšovala i samotná svetelná guľa, ktorej vplyv upadal. More sa tak začalo postupne uzatvárať. Osoba sa ešte povzniesla o niekoľko metrov vyššie, než dosiahla hladinu mora. Jas medzi tým oslabol natoľko, až sa more uzavrelo. Postava zostúpila na jeho povrch, no telo ešte stále obklopoval dostatok svetla, ktoré každým okamihom slablo. More sa vplyvom búrky rozbúrilo a len okolo tejto osoby ostávalo zdanlivo v pokoji. Podivný prízrak vykročil k brehu. Každým jedným krokom prechádza zmenou a hrubé ľudské rysy sa postupne zrovnávali. Svetelné lúče pripomínajúce nezmyselne obmotané biče okolo tela boli vstrebávane. Teraz už nepripomína morskú obludu obmotanú riasami, ale skôr človeka prichádzajúceho z druhého sveta.... Veď čo iné sa dá pomyslieť o osobe, ktorú vidíte ísť po morskej hladine v sprievode jemného svetelného jasu? Prvým krokom na pevninu sa jas pri vztyku so zemou úplne vytrácal, akoby ho zem pohlcovala a zamieňala svetlo za živú hmotu. Hnedé vysoké čižmy pokračujú čiernymi koženými nohavicami. Pás zdobia dva opasky, pričom jeden z nich je určený pre meč. Torzo tvorila čierna košeľa s krátkym rukávom, no prekrýva ju červené tvarované brnenie. Chrániaci kov pokryl tiež ľavú ruku, čím vytvoril niečo ako ľahký štít. Ochranné prvky chránili taktiež ramená a z ľavej strany i časť tváre. Atletické telo ladne dokreslila ľudská hlava mladého muža s jemne špinavým-blond vlasmi a zelenými očami. Ozdobou hlavy je i červená plátenná čelenka. V očiach planul pochmúrny oheň, ktorý úplne pohltil ich farbu. Táto premena však nebola konečná, bol to skôr len prechod, aby mohol v zapätí podstúpiť ďalšiu zmenu. Ruky pred sebou skrížil, priložil k hrudi, zovrel päste i privrel oči. V jeho okolí sa objavili desiatky až stovky malých plamienkov. Spoločne vypĺňali priestor vôkol neho a keď ich už boli tisíce, začali naň zlietavať ako orol na korisť v momente kedy vystrel ruky. Ich rýchli pohyb rozmazával svetelnú dráhu a zahalili tak postavu do ohnivého oblaku. Spoločne tvorili akýsi druh brnenia, ktoré sa naňho viazalo. Nanovo pokryli trup mohutným pancierom, ale tiež ruky od lakťov až po prsty a nohy od kolien dolu. Ani meč držaný v pravej ruke sa nevyhol premene. Jeho čepeľ sa predĺžila i rozšírila zároveň, ba dokonca samotná rukoväť nabrala na objeme. Oblak ohňa sa vytratil, no ten v očiach ostal. Z chrbta mu vyšľahli dva ohnivé prúdy, ktoré sa razom zmenili v obrovské krídla. Na okamih ho celého zahalili, než prekonali gravitáciu a vzniesli ho nad zem. V ďalšom okamihu sa zahnal mečom, čím vytvoril ohnivú rovinnú vlnu páliacu všetko načo narazila. Domy vzplanuli, osada sa prebudila k životu. Zatiaľ ako sa dedinčania snažili hasiť požiare, vojaci velili k obrane. Jemu však bolo jedno kto je kto. Zabíjal ich rad radom bez výnimky. Farmárov rýchlymi sekmi, vojakov ohňom a sírou. Bolo to vražedné monštrum. Vojaci sa s niečím takým nikdy nestretli takže nemali k tomu ani patričný výcvik, ich odpor sa zdal byť márny. Letiace šípy horeli v jeho ohnivej aure. Kamenné hroty sa rozpadli v prach, kovové zmäkli a nedokázali tak prejsť brnením. Veľké hroty kópii sa držali o niečo lepšie, no tvor bol pomerne obratný, vyhýbal sa. Čomu sa nevyhol, to odrazil. Často však bol v blízkosti ľudí a hádzať oštepy, či strieľať šípy do vlastných bolo nemorálne. Niektorí velitelia však pochopili, že im už niet pomoci a tak vydávali rozkaz ku streľbe. Oheň sa šíril zatiaľ čo krik ľudu pomaly utíchal. Keď pechote dochádzal dych, začali padať i strelci vo veľkom. Z počiatku si nachádzal len kde tu možnosť útočiť na vzdialených strelcov, ale teraz má oveľa viac času. Ohnivé gule rozmetali strelectvo v krátkych okamihoch a každý kto mohol sa rád spasil útekom. Utekajúci však umierali prednostne, obzvlášť ak to bol vojak. Napokon vzlietol nad osadu, meč horizontálne pozdvihol a začal sa točiť okolo vlastnej osi. Na dedinu dopadal ohnivý dážď, ktorý dorazil všetkých, čo sa ukryli v ruinách. Prvé slnečné lúče sa dotkli kedysi živej osady. Teraz osvietili len dohorievane trosky a popol. Vzniesol sa z oblohy pohliadnuť na skazu svojho diela. Pristál v tom prachu, čím ho opäť rozvíril a jemný vánok bral čiastky popola so sebou ponad more. Oheň v jeho očiach bol už vyhasnutý, meč zaboril do zeme i padol na kolená. Krídla stiahol k sebe, prsty sa zaborili do čierneho prachu, aby ho vyzdvihli. Prepadajúce čiastočky si bral vietor, ktorý ich rozptyľoval po okolí. Oko vyronilo slzu hádam na znak ľútosti. I brnenie sa začalo rozpadávať, sťa jemný piesok držaný pohromade len vďaka vode, no tá sa dala na ústup a jednotlivé zrnká odchádzajú s vetrom. Krídla zahoreli krátkym ohňom, zmenili svoju štruktúru a s vyhasnutím plameňa zanikli. Slzička opustila tvár dopadajúc do popola držaného v rukách. Tie sa však začali stáčať a prach sa presýpal na zem. Už sa na tom nedá nič zmeniť.... Hŕstke osadníkov sa podarilo utiecť do lesa, kým vojaci bránili ich domovy. Bolo ich len pomenej, no dosť nato, aby rozšírili tento príbeh.
- 11.11.2007 - Hollywoodská scéna se rozprostírá
- 11.11.2007 - Pohádka o Emo Karkulce
- 04.11.2007 - IC - ML - Zrodenie
- 27.10.2007 - Modrá krev, aneb Galganovo putování II.
- 18.10.2007 - Modrá krev, aneb Galganovo putování
Kdo hodnotil článek IC - ML - Zrodenie?
akrim, Arkana, Drtikol, hater, vrab
Komentáře ⇓
Pro přidání komentářů je třeba se nejprve přihlásit.
Vypisuje se 16 z celkem 16 příspěvků1
Dart - 23. listopadu 2007 16:16 | |
hater 17. listopadu 2007 12:58 |
hater - 17. listopadu 2007 12:58 | |
Dart 15. listopadu 2007 20:28 |
Dart - 15. listopadu 2007 20:28 | |
hater 15. listopadu 2007 20:04 |
hater - 15. listopadu 2007 20:05 | |
hater 15. listopadu 2007 20:04 |
hater - 15. listopadu 2007 20:04 | |
Dart 15. listopadu 2007 18:16 |
Dart - 15. listopadu 2007 18:16 | |
hater 15. listopadu 2007 18:09 |
hater - 15. listopadu 2007 18:09 | |
Dart 15. listopadu 2007 17:35 |
Dart - 15. listopadu 2007 17:35 | |
hater 15. listopadu 2007 16:06 |
hater - 15. listopadu 2007 16:06 | |
Dart 10. listopadu 2007 11:34 |
Dart - 10. listopadu 2007 11:34 | |
Amthauer 8. listopadu 2007 14:53 |
Amthauer - 8. listopadu 2007 14:53 | |
Vyjímečně nebudu hodnotit gramatiku, neb se necítím dostatečně kován ve slovenštině, můžu však plně pochválit příběh, jeho výstavbu, vyprávěčské schopnosti vypravěče a trochu zakroutit hlavou nad zmateným řádkováním (jeden odstavec tak, druhý zas jinak). |
Dart - 6. listopadu 2007 18:50 | |
akrim 5. listopadu 2007 21:46 |
akrim - 5. listopadu 2007 21:46 | |
moc pěkné, jen jsem na začátku trochu tápala co se týče té bouře- byla bouřka nebo jen 'bouřilo' moře? |
Dart - 4. listopadu 2007 16:12 | |
Vďaka hoši za pár pekných slov. Autogramy až na letisku :) |
vrab - 4. listopadu 2007 11:02 | |
Heh, tak jsem se konečně dočkal Darte, doufám že toho tu ukážeš více. |
Gran - 4. listopadu 2007 08:39 | |
No, nejsem si jist, jestli jsem schopný to opravdu objektivně posoudit. Popisy jsou určitě pěkné, ale pro mě jsou slovenské texty ke čtení logicky náročnější, než české, což pro mě celou věc trochu shazuje - neznamená to ale, že by to nebylo cool .) |
Vypisuje se 16 z celkem 16 příspěvků1