Koncil piatich Tellárov (1. séria) - Kirin II. (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Klop. Klop. Klop.

Kirina bolela hlava. A to statočne. Ozývalo sa mu tam bubnovanie a trieskanie. Videl rozmazane. A mal strašný smäd. Otčimir, čo je to za bolesť? Neprestávala. Mal pred očami akúsi malú miestnosť.

Zrejme zaspal. Keď sa prebudil, bol slabý, ledva sa hýbal, v žalúdku mal prázdno a v ústach púšť. Videl už o niečo lepšie. Bol v malej drevenej miestnosti, ktorá sa neustále hýbala zo strany na stranu. Okolo bolo počuť zvuk potoka či štebot vtákov a to neustále erdžanie a klopkanie koňa.

Klop. Klop. Klop.

Zrejme zase zaspal. Ani si neuvedomil, pri všetkej tej slabote, že je mimo vedomia. Keď sa prebudil, videl mierne rozmazane, do veľkej diaľky skoro vôbec, ale aspoň už mal trocha sily. Stále bol však hladný a neskutočne smädný. Hlava ho bolela už len trošku.

Klop. Klop. Klop.

Až teraz si uvedomil, že idú vo voze a nie je sám. Spolu s ním boli aj dvaja muži, jeden starý s dlhou šedou bradou, druhý mladší než Kirin sám.

,,Otčimirova milosť, čo sa stalo? Kde som?" Kirin tomu všetkému akosi nevedel pochopiť. Pamätal si, že si kupoval izbu v Krahmarre. Zaspal od vyčerpania a mal zlý sen o človeku, ktorý jazdil na obrovskom vlkovi. A ten človek mal krvavé oči. A zrazu je tu.

Klop. Klop. Klop.

Mladík sa zasmial. ,,Zdá sa, že niekto je tu troška mimo..." Kirin vôbec nechápal, prečo sa tomu tak smeje. Starec ho umlčal karhavým pohľadom. ,,Dlho si spal," vysvetlil mu. ,,Zrejme ti dali príliš silnú dávku Betarealu."

,,Čože? Čoho? Čo do pekla je ten Betarol?" Kirin bol príliš hladný, príliš smädný a príliš mimo, aby si dal niečo do súvislosti. ,,Betareal je odvar, ktorý objavili Múdri mágovia a alchymisti Slobodného rádu Trismariinu. Človeka uspí, vyčerpá a spôsobí, že je nejakú dobu mimo. Používajú ho najmä otrkári, keď chcú svoje obete zajať." Za celú dobu, čo starec rozprával, ho Kirin riadne nepočúval. Bol naozaj mimo. Rozumel len niečo o otrokárstve, ktoré je založené na unášaní. Jasné. Otrokári sú známy tým, že vyhľadávajú osamelé obete a unesú ich. Ale čo to má čo robiť so mnou?

Klop. Klop. Klop.

,,Asi došlo k nedorozumieniu. Ja som len pocestný..." Kirin sa im to snažil vysvetliť, no mladík sa len smial. ,,Hlupák. Ty nechápeš? Omráčili ťa, aby ťa uniesli na otrocký trh. Všetci traja budeme otrokovia. Už ti zapína?" Kirinovi naozaj zaplo. Môj ty Otčim, čo? Nie... Ako... Čo sa to do pekla deje? Zrak mal stále hmlistý.

Klop. Klop. Klop.

,,Pre Otčimirove všetky tváre, prečo sa tu stále ozýva to hlasné klopanie?!" Kirina to už rozčuľovalo. Nevedel sa sústrediť, keď počul neustále Klop-klop-klop.

Klop. Klop. Klop.

Starec si aj s mladíkom vymenili začudované pohľady. ,,Aké klopanie?" nechápal teraz pre zmenu starec. Mladík sa zase len smial. ,,Ten chlapík je ešte furt úplne mimo!" Kirinovi náhle prišlo zle od žalúdka. Cítil nevoľnosť. Videl len nejaké tvary, tieň tancujúci na žltom svetle, hlas, ktorý hovoril niečo o pohybe, hrubý hlas, ktorý vysielal nadávky a potom už nič. Zrazu upadol do bezvedomia.

Klop. Klop. Klop.

Keď sa prebral, videl len tmu. Snažil sa pohnúť, ale bol pripútaný, bolelo ho celé telo. Hlava mu hučala a aj keď neustále žmurkal, nič nevidel. ,,Rozsvieťte ktosi, do pekla! Nič nevidím!" kričal Kirin rozhorčene.

,,Upokojte sa, všetko bude v proiadku, hlavne pokoj." To k nemu hovoril akýsi ženský hlas. Upokojiť sa? Som pripútaný, je tu tma a vy mi hovoríte, aby som sa upokojil? Kirin by jej aj vynadal, ale bol príliš slabý. Zmohol sa len na slabé: ,,Ale ja nič nevidím." Ozval sa mu ten istý ženský hlas, s trochou súcitu. ,,Je mi to ľúto, ale zdá sa, že už ani nikdy nič neuvidíte."

Klop. Klop. Klop.