Lúčenie (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Žial skrytý v lúčení,
odchádza ticho na koni,
v tichom mojom srdci,
jak smutný pohľad psí.

Oči ticho, tíško plačú,
slzy pomali a krotko tečú,
prečo stále to lúčenie,
veď je to kruté mučenie.

Tou bolesťou srdce pukne mi,
medzi smutnými lúčeniami,
o nich ja mám strach,
keď strácajú sa v dialavách.

Duše čo mi odchádzajú,
vzdialujúcimi krokmi kráčajú,
oni samu samučkú ma nechávajú.

Už dosť s lúčeniami,
prosím neodchadyajte mi.
Žial prepukol naplno,
no nepresvedčil ani jedno.

Bolestivý výkrik sa rozliahol,
smútok už všetko premohol.

Tmou plazý sa žial,
svoje semienko už zasial.
Späť už nieje cesty,
boli sme spolu spetý.

Už zostali len spomienky,
vrtké jak na mori vlnky.
Nakoniec aj plač utícha,
a láska zo srdca prchá.

Lúčenie ach to lúčenie,
bolo to drahé učinenie,
rozlúčiť bolestné sa,
upadá už ta priatelská krása.

To moje srdce puklo mi,
od smútku a lúčeniami.
Za krutého a silného žialu,
cit pre blesk čo preťal skalu.

Skala jak moje srdce pukla,
Žialu ruža už rozkvitla.
Opantáva nás moc smútku,
jak zlo bránu nebeskú.

Rosa pokropila cesty,
pre smútné neresti.
Nikto mi ruku nepodá,
kameň z mojho srdca nepadá,

Tak kde je ta záchranná ruka,
odchádza aj mojej duše srnka.
Krásne boli tie chvíle,
šťastné priateľské chvíle spanilé.

Kameň neprestáva srdce ťažiť,
jednu ešte raz aspoň zažiť.
Jeden pohľad, jeden úsmev,
srdcom ozýva sa leví rev.

Žialu ruža stále rastie,
pre to smutné a kruté lúčenie.
Bolia ma posledné slová,
vríva mi ich dýka krvavá,

Vedne pomali tá ruža žialu,
smútok už stráca svoju silu.
V dialavách ich stále vidím,
teraz už len na nich myslím.

Veď znova uvidíme sa,
smútok a žial strácajú sa.
Stávam sa slobodným orlom,
tak dávam vám zatial zbohom.