Príbeh trolla (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Drtikol sa narodil v trollských horách zvaných Škrabot a vyrastal v tlupe, ktorá čítala okolo 40 členov, čo je na trollov vcelku dosť. Rodná tlupa sa kvôli potrave často premiestňovala z miesta na miesto. Poväčšinou sa držala vysoko v Škrabote, čím osídlené oblasti míňala a nedostala sa tak do konfliktu s inými rasami.

Drtikol sa počas svojej mladosti naučil loviť menšie zvieratá, a snažil sa byť užitočným mláďaťom. Nevedel chytiť rýchleho zajaca, ale umlátiť útočiaceho diviaka, za ktorým sa netreba naháňať, mu nerobilo problém.
Najväčším zážitkom z tohto obdobia je stretnutie so zatúlaným medvieďaťom, ktorému prenechal ohlodané zvyšky uloveného diviaka a až nečakane dobre si padli do oka. Dokonca aj tlupa toto medvieďa prijala medzi seba. Drtikol si neraz s chlpáčom meral sily, a v podstate až do dospelosti boli na tom rovnako, potom získal grizly mierne navrch. Pre nedostatok slov v trollskom slovníku, pomenoval Drtikol medveďa „Brumgrrr“.

Trollovia starnú inak, než ľudia. Niektorí sa dožijú aj dvesto rokov. Všeobecne uznávaným faktom však ostáva, že vo veku štyridsiatich rokov sa trollovia považujú za dospelých jedincov.
Obyčajne svoju dospelosť preukážu zložením skúšky dospelosti. Podľa tradície tak musel učiniť aj Drtikol. Skúška spočíva v zabití horského leva bez použitia zbrane.

Drtikol sa vybral do Krikonošov, kde sa horské levy vyskytujú v hojnom množstve. Stopoval ich niekoľko dní, ale bolo to beznádejné. Vietor, dážď a občasný sneh zmazal akékoľvek stopy v priebehu niekoľkých hodín. Nakoniec nazhromaždil na vyvýšenom útese veľké množstvo dreva a klád, vytvoriac tak veľkú hranicu, ktoré k večeru zapálil.
Vskutku samovražedný čin.

Jasné svetlo v šere nadchádzajúcej noci behom krátkej chvíle prilákalo hneď niekoľko levov. Prítomnosť ohňa chránila odvážneho trolla pred priamym útokom predátorov a poskytla mu čas na rýchly odhad počtu protivníkov:
„Yeden, dua, dri, mnohooorgh,“ rátanie však pokračovalo, „mnohooorgh yedna, mnohooorgh dua, mnohooorgh dri.“
„Mnohooorgh dri ye o yedno menej než príliž mnohooorgh,“ pomyslel si Drtikol, schmatol horiacu kladu a vrhol sa na dvojicu najdotieravejších levov.

Prvý z nich, ten s huňatou hrivou, uskočil stranou a krúžiaca klada ho minula o pol metra, druhý sa prikrčil a vyčkal, až klada preletí ponad jeho hlavu.
Potom skočil...
Nerátal však s tým, že keď klada dopíše oblúk, ten veľký kus večere, ktorý ju drží, sa rozhodne ňou udrieť priamo proti nemu.
Lebka horského leva sa v skoku stretla s prudko sa približujúcou horiacou kladou, až to v nej zaiskrilo a v lebke zaprašťalo. Po dlhej dobe sa Krikonošmi roznieslo smrteľné zarevanie leva a na zem dopadli ružovočervené kúsky mozgu, spolu s malými úlomkami sivej lebečnej kosti.

Jeden lev zomrel, ale na jeho miesto sa dostavili ďalší dvaja. Jeden patril očividne k podradnejším členom svorky, vychrtnutý a vypelýchaný, ten druhý zase k tým silnejším, bol mohutný a v tlame sa mu leskli dva rady zdravých zubov.
Huňatý lev, ktorý pri prvom údere uskočil stranou, sa ľstivo premiestnil a zaútočil na Drtikola zboku. Strhol ho so sebou a zaútočil na krk. Troll v poslednej chvíli dvihol ruku a hladové tesáky tak nezakúsili teplo krvi striekajúcej z krčných tepien priamo do tlamy, ale tvrdé svalstvo Drtikolovho mäsitého ramena.
Drtikol zreval bolesťou, upustil horiacu kladu a venoval zahryznutému levovi dve rany mohutnou päsťou do rebier. Lev povolil hryz a Drtikol sa mu vytrhol, pričom mu venoval ešte jeden úder lakťom zranenej ruky do tlamy. Lev sa zapotácal a spravil pár dezorientovaných krokov stranou.
Troll sa obzrel po dvojici levov, ktorí boli teraz za jeho chrbtom. Predátori svojim obetiam šance nedávajú.
A nedali ani teraz!

Levy už boli v skoku a Drtikol zazrel štyri páry rýchlo sa približujúcich láb s ostrými pazúrmi. Reflexívne kopol medzi pravé dve a zasiahol vypelýchaného leva do krku. Ten svoj skok dokončil nepodareným kotrmelcom a pristál na hranici, z ktorej odskočil tak nešťastne, že sa dostal na okraj útesu a spadol z neho.
Zato druhý lev, ten statnejší, pristál úspešne a zaboril svoje pazúry do trollovej hrude. Odpoveďou mu boli prudké údery päsťami do tlamy, do rebier, krku a kopance do slabín, ktoré však strácali s ďalším a ďalším sekaním pazúrov a hryzením do trollovho tela na intenzite. Napriek tomu sa Drtikolovi podarilo nakoniec statného leva ukopať a ubiť stranou. Lev sa rýchlo pozviechal a prichystal k skoku, ale keď sa navážil na nohu, ktorá pred chvíľou, pod náporom buchnátov a kopancov, nadobudla podivný, dva razy lomený tvar medzi kolenom a slabinou pri rozkroku, zvalil sa v bolesti na bok a začal sebou zúrivo a zároveň nemotorne šklbať v snahe postaviť sa. Trpel.

Skrvavený troll sa odplazil bližšie ku hranici a podopierajúc sa o balvan, posadil sa a poobzeral okolo seba.
„Yeden, dva, dri, mnohoorgh, mnohoorgh yeden, mnohooorgh dva... Z kadiaľ sa berúúúgrrr“, dvihol balvan nad hlavu a hodil ho do zhluku chlpatých tiel krúžiacich okolo hranice. Netrafil.

Hranica sa rozsyčala. Troll dvihol hlavu hore a smutne skonštatoval, že začalo pršať. Leví kruh sa zužoval priamoúmerne s klesajúcou intenzitou plápolajúceho ohňa.
Dážď sa premenil v prietrž mračien a okolie sa rýchlo ponorilo do tmy.
Hoci levy v tme vidia, zabralo ich očiam chvíľu, kým si privykli z jasného ohňa na úplnú tmu. S týmto problémom sa však Drtikol potýkať nemusel. Ultrasluch takúto nevýhodu nemá.
Využil svoju chvíľu a schmatol najbližšieho leva oboma rukami za krk. Lev sekol pazúrmi, poškriabal trolla na mohutnej ruke, ale to bolo posledné, čo vo svojom živote spravil. Potom mu ruplo v krku a bezvládne padol k zemi.
Drtikol neváhal a zboku zaútočil päsťou na druhého leva. Ten sa stihol čiastočne uhnúť a dostal slabú ranu malíčkom päste do nosa. Okamžite po vzďaľujúcej sa ruke chňapol, ale nestihol ju uhryznúť.
Obaja, troll i lev, sa potom prikrčili a z metrovej vzdialenosti po sebe skočili. V strede skoku sa zrazili. Drtikol protivníka objal okolo hrude ako najlepšieho priateľa a prstami sa zachytil jeho hrivy. Zakliesnený v sebe dopadli v mileneckej polohe na zem. Lev pristál ako prvý a Drtikol na ňom. Trollova nezanedbateľná váha dala levovým rebrám zabrať. Nevydržali, a niekoľko z nich prasklo. Predátorovi zároveň vystriekla z tlamy krv sprevádzaná prudkým vydýchnutím a do krajnosti vyplazeným jazykom, po ktorom vzápätí skĺzli kusy vnútorností, zvratkov, žlče a slín. Potom mu údy ochabli a zviera ostalo ležať mŕtve.
Drtikol sa odgúľal stranou a v návale bolesti z mnohopočetných uhryznutí a škrabancov zaúpel. Na krátko sa mu pred očami zjavili mžitky a v ušiach mu začalo pískať.

Všetko to prerušili ďalšie škrabance do ruky, ktoré mu na pamiatku venoval jeden z dvojice dobiedzajúcich levov, ktorí sa začali so svojou obeťou hrať a už neútočili tak zúrivo. Drtikol sa vzchopil a ešte sa pár krát odvalil stranou. Levy pri každom pohybe priskočili bližšie a labami škrabali a sekali po trollovi, až kým nenarazil na stenu. Chytil sa jednou prackou úchytu a snažil sa aspoň posadiť. Pribehol k nemu tretí lev, uhryzol ho do chodidla, až to zaprašťalo, a potiahol ho k sebe. Drtikol sa neudržal a hoci nechtiac, nechal sa odsunúť.
Na oblohe sa zablysklo a v krátkom záblesku svetla si všimol, že sa okolo nachádza ešte aspoň mnohooorgh levov, a kožušinový odev, ktorý mal na sebe a myslel si o ňom, že je premočený dažďom, bol v skutočnosti premočený jeho vlastnou krvou. Kusy odevu boli na mnohých miestach rozdriapané a držali pokope len zásluhou posledných súvislých plôch.
Stratil veľa krvi. Začína mu byť zima. Dážď mu kvapká do tváre a cíti, že je v poslednom ťažení. Mnoho času mu už neostáva.
Smrť sa blíži!

Jeden z levov sa priblížil natoľko, aby svoju obeť zľahka oňuchal a druhý dokonca olizol jednu z rán. Levy majú svoju večeru – vyhrali.

„Uááárghhh...“, zareval mohutný hlas, ktorý znenazdania vyšiel spoza skaly, pri ktorej ležal Drtikol.
Bol to Brumgrrr...
Postavil sa na zadné a svoj rev zopakoval s oveľa väčšou hrozivosťou, hraničiacou so zúrivosťou. Levy sa pri pohľade na do výšky sa týčiaceho grizlyho rozkňučali ako šteňatá a ucúvli o niekoľko krokov.
Drtikol sa na priateľa usmial a telo zapulzovalo nádejou v život, ktorý sa možno neskončí dnes večer. Chuť pobiť posledných útočníkov premenila pulzujúcu nádej na adrenalín, ktorý sa rozprúdil žilami a pohltil celé telo a čiastočne aj myseľ!
Medveď klesol na štyri a Drtikol sa s fučaním a ryčaním priplazil naspäť ku stene, o ktorú sa zaprel a pomaly postavil na nohy.
Pätica levov, ktorí zatiaľ znovunadobudli sebadôveru, sa opäť priblížila na doskok. Na medvedí rykot odpovedali tiahlym tlmeným vrčaním.
Prikrčený Drtikol sa prestal pridržiavať steny a sťažka oddychujúc sa jej pustil. Nával agónie z bolesti pochádzajúcej zo zranení a hlavne bolestivého členku ho zbavil sebakontroly a nehľadiac na zlomeniny, či tržné rany, vrhol sa proti levom. V tom istom momente sa rozbehli aj oni, a proti nim i grizly.
Päť levov, medveď a troll sa zrazili a zápasiaca kopa sa v okamžiku zmenila na jeden veľký krvavý striekanec sprevádzaný praskaním kostí, zúrivým, smrteľným i víťazným revom mohutných hrdiel, dopadaním vybitých zubov, kúskov odhryznutej, či oddrapnutej srsti, mäsa, ba dokonca údov a na toto všetko zhusta chcalo počasie.

Zápas sa po prekvapivo dlhej dobe skončil a na vodou, krvou a blatom premoknutom zápasisku ostali ležať všetci zúčastnení. Lepšie povedané – tri mŕtve levy, ťažko identifikovateľné zvyšky ďalších dvoch, medveď s roztrhaným hrdlom a na pokraji smrti, prerývane dýchajúci troll s opadávajúcou penou u tlamy.

Drtikol sa prebral až o dva dni.
Nie, nikto ho tu nenašiel, nikto mu nepomohol a neodvliekol ho k mastičkárovi, či liečiteľovi. Zobudil sa na tom istom mieste, kde k smrti zranený a vyčerpaný padol k zemi po tom, ako roztrieskal lebku posledného leva na kašu.
Zachránilo ho jeho vlastné telo. Vysoká fyzická zdatnosť, vitalita a povestná trollia schopnosť rýchlej regenerácie dali životu druhú šancu. Telo sa dokázalo pozviechať z rán, po ktorých by obyčajný človek už dávno zomrel. Krvácajúce rany sa uzavreli, ale pri prudkých pohyboch sa znovu otvárali a začala z nich unikať životodarná kvapalina.

Drtikol sa najedol mäsa mŕtvych levov, aby nabral trochu síl, a pred západom slnka sa pomaly odkríval smerom do Škrabotu.
Na chvíľu sa ešte zastavil, obzrel sa na bojisko a naposledy pohliadol na svojho padlého priateľa:
„Ďakuŕŕrjem ti, Brumgrrr, zagrrránil si mi život, nigdy na tebááárgh nezabudnem..!“