Smrť a Ruža (1. strana) | Články - Aragorn.cz

Kedysi úsmev prenádherný,
červenou ružou podložený.
Teraz len slzy večné,
darované ruže čierne.

Proti temnej smrti ja idem,
s roztvorenou náručou sa smejem.
Po mňa si však nejde,
možno bolesť raz prejde.

Ona chce moju rodinu,
v tú noc odpornú.
Kráčam tupou nocou,
sklamaná smrtinou prácou.

Kráčam cestou kostenou,
postávajúc s krutou hodinou.
Prečo len tá rodina moja,
ta otázka s ružou ma spája.

Prečo,prečo ruža čierna,
ani uhol,je priam temná.
Ružu čiernu v rukách držím,
jej stopku ja krátim.

Ako ten čas,čas rodinný,
strácam úsmev prekrásny.
Už len slzy ostali,
temné chvíle prestali.

Nad holím hrobom stojím,
ružu darujem blížným svojím.
Hladím na smrť odchádzajúcu,
držím ružu hranicu prekračujúcu.

Ona bez tŕnia je to sa divím,
jej tŕnim je bolesť za to platím.
Na brehu dravej rieky stojím,
z bolesti čiernu ružu držím.

Vďaka za to,vďaka vám,
raz tak prídem k vám.
Smrť ja časom privítam,
potom sa s ňou zvítam.

Smrť sa ticho zakráda,
divne mi to pripadá.
Čierna ruža patriaca černote,
a duša moja zas temnote.

Ruža rastie na hrobe,
a ja sedím pri krbe.
jej výhonky sa zapletajú,
a ku mne prichádzajú.

Ruža do mňa vstupuje,
keď vietor divo zavije.
Smrť pre mňa volajte,
môj koniec je v temnote.