Oko Azathotha (69 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

Nechapavo sa pozriem na Fleinna : A co si pamatas?

Možno v nejakom sne alebo minulom živote, nepamätám si všetko. -odpovedám Atsurrovi

pozriem sa na svojho mladého druha videl si už niekedy niečo také brat Sterling? čo na to hovoríš?

//Od stredy budem mimo internetu do piatku :-(.

Pozriem sa na brata : Pocuj, ak nieco vies, radsej to povedz. Vravi ti nieco ten obrazok? Uz si ho niekedy videl? Fleinn?

V drevenej krabici bol spolu s kódexom ešte jeden predmet. Medená guľa zabalená v ľudskej koži. Po obvode koži sú volské chlpy zasadená tak, že koža vyzerá ako gigantické zavreté oko.

V koži je zabalená medená guľa. Na jej leštenom povrchu sú vyrytých dvadsať osem mien. 27 starých rytín (//tá 27-čka nebude náhoda :-D) a jedna nová. Váčšinu z mien niekto zo štyroch dobrodruhov nevie prečítať, ale dve predsa len.

Predposlené meno, písané v starej angličtine, je Eadfrith Lindisfárnsky.

A posledné meno, písané v nórštine, Hygelach Kolgrim.

Mníši si vďaka svojmu literárnemu vzdelaniu všimli ešte jednej zvláštnosti na guli. Nie len, že písmo jednotlivých mien je totožné s kapitolami v kódexe, ale sú i v rovnakom poradí.

Hrdinom nikto nebráni v pohybe. Živé mrtvoly spievajú litánie bez ohľadu na okolie.

Zo skriptokúria vedie dvoje dverí. Napravo je vchod do kapitulnej siene a naľavo knižnica.

//Kapitulná sieň, pre tých rovnako neznalých ako ja je veľká sieň slúžiaca ku hromadnému stretnutiu obyvateľstva kláštora. Tu sa prejednávali spoločné veci alebo predčítali texty.

//https://cs.wikipedia.org/wiki/Kapituln%C3%AD_s%C3%AD%C5%88

Vedenia sa ujal brat Sterling a v čele sprievodu vstúpil do knižnice naľavo.

Obaja mníši si všimli pri ceste do knižnice podivnosti. Dvojica mŕtvych mníchov vpisovala do kníh rovnaké dve vety stále a stále dokola krasopisným písmo.

Tantum manes eius cantum possunt audire. Tantum manes eum possunt laudare.

Je to po latinsky a znamená to - Len v smrti môžu počuť Jeho pieseň. Len mŕtvy ho môžu uctievať.

V knižnici starší z vikingov, Fleinn, vytiahne kufrík a z neho kódex. Dvojica vikingov sa naň s miernym odporom pozrie a otvorí ho. Fleinn i Atsurr im hladia cez rameno, ale ich vikingská bojovnosť i opatrnosť im velí, po oku pozerať so zbraňami pripravenými do susednej miestnosti.

Kódex je zmesov navzájom sa prepletajúcich kaligrafií, podivných, znepokojujúcich náčrtkov a skíc, uzlov tvorených hadli hrížucimi si vlastný i cudzí chvost. Niektoré strany majú záložky z munifikovaných očných viečok s riasami.

Neďaleko konca knihy je vidieť kresbu uhlíkom. Je to kresba nočnej oblohy s jednou hviezdou zakreslenou krvavým otlačkom prsta.

Obaja vikingoiva tušia, že ide o mapu hvieznej oblohy, ako by mala vyzerať dnes. Ale nevedia, o koľkej hodine...

Mníši otáčajú strany a ticho sa medzi sebou dohadujú. Zhodli sa na tom, že začiatok knihy je oveľa starší ako jej koniec. Rádovo v storočiach. Tiež na prvý pohľad učených očí poznali, že kódex je písaný v rôznych jazykoch. Jedna časť je po anglicky, v inej poznali gréčtinu.

V anglickej časti si autor textu poznamenal svoju sklamanie z neschopnosti získať kúzlo, ktoré nazval Death-Thrall, i presvedčenie, že ho vlastná svätý Cuthbert. Píše o tom, ako prehľadal celá kláštor i pustovné miesto na ostrove Farne (je neďaleko od kláštora). Anglická časť končí konštatovaním - Po pólnoci sa mŕtvy pripoja k litánii a hodinu pred východom slnka, mŕtvy ukoja svoj hlad po mäse a krvy.

Preloženie anglickej časti trvalo asi približne pól hodinu.

Mníši vedia, že pomocou zvitkov v knižnici, dokážu preložiť i grécky časť kódexu.

Dvojica mníchov tiež spoznala podobnosť medzi uzlami ozdobujúcimi stránky kódexu nájdeného (ako korisť z vykradnutia kláštora) v stane Hygelacha, a ilustráciami v Lindisfarne Gospels, slávnej latinskej biblie, ktorú dekoroval svätý Eadfrith z Lindisfarne keltskými uzlami. Kódex tiež ukazuje návod, ako zameniť uzly za písmená. Uzly uvedené v príklade v kódexe sa preložia ako ... brána do .... Kópia Lindisfarne Gospels je niekde tu v knižnici.

Kym nas nejako nekontaktuje pozrime konecne ten kodex...

mňa sa nepýtaj chlapče, snáď si nemyslíš, že je to tu bežné

Nechapavo sa pozriem na mnichov : A toto ma byt co?

Steny kláštora sú vysoké a štíhle. Na každom kroku vidno stopy násilia, ktoré tu zanechali vikingovia v podobe krvavých rozstrekov a flakov.

Miestnosti bez okien sú takmer úplne tmavé, ale do tých s oknami svieti svetlo červenej kométy a dodáva násiliu, ktoré tu páchali útočníci, nový strašidelný, na zmysli útočiaci rozmer.

Sem tam vidí štvorica hrdinov nápis s krvou na stene: Αζαθοθ. Je to po grécky a mníši nemajú problém to prečítať ako Azathoth.

Čím dlhšie je dvojica mníchov i dvojica vikingov v kláštore, tým silnejšie si uvedomujú nárast sily hudby flauty z veže. Rovnako tak cítia silnejšie a silnejšie otrasy zeme i čím ďalej tým bližší zvuk vĺn rozbíjajúcich sa o kláštorný kopec.

Dean Aberthol spolu s mladým mníchom vedú skupinu cez foyer nádvoria do druhých dverý napravo.

Je tam tma, ale cez dvere v miestnosti doľava presvitá červené svetlo kométy atak hrdinovia bezpečne cez ňu prejdu a vojdu do Scriptoriumu, Je to miestnosť, kde mníši trávia dlhé hodiny prepisovaním rukopisov a umelecký ozdobovaním kníh.

Drevené stoly a stoličky tvoria výbavu miestnosti. Na dvoch z nich horia sviece a osvetľujú dvoch pisárov píšucich do knihy, ktorú majú pred sebou.

Na vzdialenom konci miestnosti je dvojica mníchov. Brat Aberthol i brat Sterling poznávajú brata Calhoun-a a brata Hallow-a. Calhoun je smrtelne bledý v tváry a celkovo vyzerá biedne. Brata Hallow-a moc dobre nevidno, lebo kľačí pred svojim kolegom. Calhoun má naviac silne porezané zápästie a krvou z neho "chová", kvapká ju do úst, bratovi Hallow-ovi.

Brat Hallow má zapichnutú vikingskú dýku v očnej jamke...

Ako hrdinovia vošli počujú brata Calhouna ticho hovoriť - Ale ako mám prejsť?

Kvapky dopadnú do nemŕtvych úst Hallow-a a ten odpovedá - Oči sú bránou do duše. Zatvor ich, a mŕtvy ťa neuvidia.

Štvorica ostala vo dverách a s podivom sleduje toto kuriózne divadlo.

Ako to všetko vieš? - znova sa poranil brat Calhoun a priživil nemŕtveho Hallow-a.

Viem to, lebo som žil už päť životov. Päť životov som nedokázal zastaviť Lei Penga. Bol som číňan, egypťan, Asiran, Grék... - odpovedal Hallow. Niečo však rozptýlilo jeho pozornosť a on sa obrel na štvoricu v dverách. Svojim zdravím okom zaostril na brata Deana - Ahoj, starý priateľ.

I brat Cathoun si všimol príchodzích. Na perách sa mu objavil vysílený úsmev a nôž mu vypadol z ruky - Pre odpoveď ... pre odpoveď ho ... musíte ... nakrmiť. - hlava mu padla stranou. Je mŕtvy.

Ale len na chvíľu. Ihneď potom sa pridal ku zvyšnej trojici v miestnosti a spieva litániu - Silenti etc mos non quietis.

Dvojica mŕtvych mníchov, čo píšu, spieva tiež súčastne s písaním.

Vy hladajte pricinu, ak na vas dosledky zautocia, na to sme tu my.

samozrejme počúvneme a smerujeme do knižnice a cez rameno hovorím
príliš sa prosím nezdržujte, nie sme tu preto aby sme bojovali s týmto to je len dôsledok, my musíme nájsť príčinu

Zavrcim : Chodte do tej kniznice. Ak na nas zautocia, pokusime sa ich zdrzat. Pripravujem sa na moznu bitku, ak vsak na nas tie veci neutocia, vykrocim za mnichmi.

Pohľady hrdinov sa na okamih stretli s pohľadmi svojich známich. Vikingov i mníchov, bez rozdielu, spojených do párov v tvora temnoty. Neživé nástroje ničenia.

Na pokyn brata Sterlinga sa dvojica mníchov predrala dopredu a teraz oni vedú skupinu do kláštornej záhrady.

Krv dvojice Atsurra a Fleinna zovrela "vikingským" spôsobom. Pohľad na priateľov a slabochov spojených v smrti dokopy v nich nechala zovrieť krv v očakávaní násilia.

Ale je to to, čo prišli spraviť? Čo prišli vykonať? Je to to, čo spasí ich kamarátov? - sú myšlienky zodpovednosti, ktoré im vracajúú príčetnosť.

Za ten čas Dvojica mníchov postúpila o štyri päť krokov a i Atsurr i Fleinn si všimli, že brat dean sa zohol po vikingský meč ležiaci na zemi - okrem litrov krvy jeden z mála pozostatkov po predchádzajúcej výprave.

Bojovat nema zmysel, mozno sa TO ani neda zabit... Vonku nic nevyriesime, utekajme do kniznice.

Matné červené svetlo v podchode nemá takú silu, ako vonku, ale i tak hrdinovia vidia dosť na to, aby im na okamih ztuhla krv v žilách.

Atsurr so svojou veľkou sekerou vstúpil ako prvý a chladným železom odhŕňa zavesené mrtvoly. Za ním vstupuje dvojica mníchov, ktorý z úcty k svojim bratom drmolia medzi perami tiché modlidby. Ako poslený, s kópiou v rukách, sprievod uzatvára Fleinn.

Niečo šuchlo v chodbe za otvorenými dverami naľavo i napravo. Štvorica zastala, vedomky alebo nevedomky zatajila dych. Do hlavnej chodby, ktorú vidno za dverami vstúpili podivné bytosti. Bytosti, z ktorých ztuhne krv v žilách i najväčšiemu hrdinovi. Bytosti, ktoré hrdinovia osobne poznali. To všetko umocňuje neprirodzený pocit ... pocit záhrobia, pocit konca...

Bytosti podobné pavúkom zastanú a upriamia svoju pozornosť do podchodu, v ktorom sú hrdinovia.

Až teraz si štvorica plne uvedomízvrátenosť týchto pavúčich bytostí. Až teraz ich vnímanie naplno zasiahne, že tieto kreatúri pohybujúce sa po ôsmich končatinách, sú vlastne temnou mágiou spojené dve mŕtve telá s jedninou mysľou, s jedinou myšlienkou.

Temnou myšlienkou. Myšlienkou, ktorej terčom sa stáva štvorica v podchode.

//Cesta do knižnice, smer ktorý určil brat Dean, vedie priamo do kláštora. Smerom, kde žiadne z týchto bytostí nie je vidno. Mohlo by sle hroziť, že su tým hrdinovia odrežú ústupovú cestu...

//Našťastie sú obaja bratia dosť inteligentný aby poznali, že stoja pred ním :-D.

//No, asi viem, kde je klastor.

//Ide hod na Known.