Oko Azathotha (18 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

Poznam ho ?

Prešmykli ste sa, nikým nepozorovaný, až k ubytovni čínskych robotníkov. Budova nie je opustená, ale je na nej vidno, že už v nej moc ľudí nebýva. Okolité budovy spôsobujú aké také závetrie a tak si po dlhom čase na okamih, môžete od vetru a prachu takmer oddýchnuť. Ich efekt je tu slabší. Možno i preto sedí pred vchodom jeden z číňanov tu pracujúcich.

Pohľad naň vyvolá v hrdinoch podvedomé zamrazenie. Jeho pohľad je prázdny - zamyslený, ale bez myšlienok. Oblečenie, výzor, držanie tela ... všetko, nasvedčuje hlbokej osobnej, rodinnej alebo nejakej podobnej kríze.

Len sedí a pozerá...

Prikyvnem a opatrne vykrocim k mojmu byvalemu domovu.

poďme to pozrieť, hádam niečo nájdeme...

Ukazem na ubytovnu. Tam som spal. Mozno tam budem mat este nejake veci, aj ked o tom pochybujem.

Už to nejaký ten týždeň bude. Možno i mesiac alebo mesiace... Ťažko povedať pri tom, ako tento pieskový vietor nahlodáva stavby.

Vyzera to, ze budovy zhoreli len nedavno ?

Postupne vchádzate do mesta. Nie je nikoho vidieť. Len zvírený prach a piesok.

Po pravej strane vidíte zhorené a opustené budovy obchodov, hotelu, telegrafu.

Po ľavej zas opustené budovy baníckej kancelárie, salónu a miestneho novinára. ZA nimi je trojposchodová budova čínskej ubytovne. Lui si matne spomína, že to je jeho domov.

postupujem obozretne za Liuom

Zamavam ostatnym, ze tu nie je ani dusa. Potom sa skusim priblizit k hotelom pre banikov.

Liu sa priblížil k mestu. I tu, stále fúka silný vietor. Nie je však tak silný, ako na planine. Predsa len, kopce mestečko aspoň z časti chránia.

Sú dve hodiny do tmy ale na ulici nevidno žiadneho človeka. Aspoň nie tu, na okraji mesta. Možno v centre, na námestí okolo kostola. Alebo v hoteloch pre čínskych baníkov.

Pokusim sa teda opatrne priblizit k mestecku a aspon zistit, ci sa tam nieco nezvycajne deje.

bude asi rozumnejšie najskôr to obhliadnuť

Nejako sa mi tam nechce ist len tak..rovno. Neskusime sa najprv poobzerat, ci nezistime nieco zajuimave predtym, ako vojdeme do mesta ?

Vietor fičí ako o život, zväčša asi 30 km/h ale miestami až 90 km/h, a vy sa len s ťažkosťami dostávate k mestu. Vietor ani tu neustáva.

Sú asi dve hodiny pred západom slnka. Vďaka zvýrenému piesku je ale stále šero. Viditeľnosť len na niekoľko desiatok metrov, a počuteľnosť oveľa menej.

Mesto nie je ďalej ako 27 metrov od vás obohnané skalami, v ktorých sa ťaží. Alebo aspoň sa ťažilo. Matne si vybavujete, že v mestečku je asi 60-70 domov. Pred vami je ulica, ktorá smeruje do centra mesta. Centrum mesta tvorí Kostol okolo ktorého sú najvychytenejšie domy mesta.

A na pozadí mysle cítite meno mesta - Desperation.

Musime tam ist. Musime zistit, co sa tam stalo. S nami.. Alebo co sme my spachali.

Useknutie hlavy nestačilo, ale trochu ďalšej práce utíšilo nešťastníka...

Bolo to tragické divadlo a práca, ktorá otriasla každým z hrdinov...

V hlave vám však vskrsla krátka spomienka na mesto, ktoré je neďaleko. Každý z vás cíti, že vás k nemu viažu spomienky. Dobré i zlé. A nahoršia je, že vás nazvali Kanibalmi a nakoniec popravili...

Teraz je na rade sekera, potom lopata a pacidlo.
A ked uz ju drzim tak mu skusim utnut hlavu.

To co je za necistu silu ?

Nabodnutý prestal na okamih kričať, keď vo zvuku vetra bolo počuť prasknutie chrbtice, po chirurgicky presnom pohybe krkom, ktorý predviedol Liu.

Hlava mu bezvládne padla na prsia a vietor ju otočil na bok - Ja som ... večný! - zakričal zrozumiteľne a potom sa rozkričal bolesťou tak, ako pred chvíľou...