Oko Azathotha (10 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

Podme. Ako prvy sa obozretne vyberiem smerom do mesta, rad, ze mozem robit aspon nieco.

asi by sme mali ísť pozrieť do mesta akoto vyzerá tam

Co teraz ? Je nadobro prec ?

Na okolí nie je nik živý. Liu sa postaral...

Je tu est okrem nas niekto zivy ?

asi áno, snáď zmätene a znechutene sa obzerám okolo seba

Dúfam, že je tá ohavnosť tam kde patrí, v pekle. -odpľujem si.
Doc... Kľaknem si k nemu. Doc, si v poriadku?

Pomaly sa priblizim k miestu cinu. Co sa tu stalo ?"

Liu je rovnako v chodbe, ako Doc a Garvin, len pár metrov od nich.

//A ja som kde ?

Kašeľ a krik Doca, smiech a rev Garvina trvá zdanlivo celú večnosť a končí až v okamihu, keď Galvinovi vypadla sekera z ruky. Nastalo ticho sprevádzané len ťažké dýchanie dvojice hrdinov.

Doc leží na zemi v slize, ktorý ostal po nezemskej príšere, nohy skrčenné, rukami si chráni tvár.

Garvin stojí nad ním, ruky zvesené vedľa tela. S nevierou sa snaží pochopiť, čo sa v posledných okamihoch dialo...

Podzemie mestečka je tiché a mŕtve.

Schmatnem klince aj kladivo, a snazim sa ich odhodit co najdalej od prisery, kazde do ineho smeru, ak sa to da.

Sekundy ubiehali ako minuty. Všetko sa zdá neuveriteľné, nereálne,... I farby, ako by sa zbláznili.

Doc sa zmieta v objatí podivných chápadiel bez kostí, podivne slizkých a vibrujúcich. Ak by to bolo za iných okolností, táto odpornosť by sa mu hnusila. Teraz to bolo ako pohladenie od maminky v porovnaní so zvyškom scény. Naviac ho znovu zachvátil krvavý kašeľ.

Garvin pustil zbraň na zem a so sekerkou priskočil ku príšere držiacej Doca. Žiaden príčetný človek by nepoužil sekeru, ktorou by hravo mohol odseknúť i niečo málo z chyteného Doca Hollydaya. Bývalý maršál v Desperádos si síce dáva pozor, ale jeho pohľad na reality okolo je ako cez nevhodné okuliare. Zásahy sekerou sa nestretajú s odporom. Len to tak mľaskne a vylietajú chuchvalce slizu, krvy a iných bezmenných substancií.

Máte pocit, že sa exmaršál smeje. Možno je to len pocit.

Liu po oku sleduje bizarný tanec Garvina, Doca a beštie na popredí zdanlivo meniacej sa reality a uvedomuje si, ako jediný prítomný, že aspoň obete nabodnuté na koloch a priklincované k stropu, nekričia. Všetok krik a hluk zaobstaráva len bojujúca dvojica o život.

//Liu zoberie čo chce. Za Garvina a Doca som si hodil, ale i tak poprosím ešte jeden hod k100 :-). Od Liu tiež, ak by sa chcel pridať.

Keď nefungujú strelné zbrane tak vezmem sekeru a sekám všetkou silou do chápadiel.

skúšam sa vymaniť zo zovretia, krútim sa, metám sebou, zápasím kľudne tú potvoru aj opľujem - skúšam čokoľvek čo by mi mohlo pomôcť

Snazim sa nepozorovane dostat k nastrojom a zobrat si ich, pripadne ich vyhodit prec z jaskyne.

Na prvý pohľad sa Garvinovi zdalo, že bytosť bez skutočnej tváre pohŕdavo smeje. Bolo pre neho ťažké veriť vlastným zmyslom. Bytosť berie Doc=a a chápadielkami, alebo výrastkami z tela ohmatáva strop. Doc zrazu visí dole hlavou.

Garvin, ktorý si uvedomuje, že sedí na podlahe jaskyne, zbraň niekde - asi neďaleko - padnutá na zemi, nedýchal bolestne dlho.

Liu, zatiaľ nespozorovaný, krčí sa na konci chodby za mŕtvolou.

Obom je jasné, že príšera plánuje pribiť, stále živého Doc-a, za chodidlá ku stropu.

Na to ale potrebuje klince a kladivo, ktoré sú na konci chodby pri Liu-ovi.

V jednej ruke zvieram cinsky pohar, druhou si zoberiem noz, aby som mal aspon nejaku zbran.

Zbrane prestali fungovať. I Doc i Garvin sklopili zraky k zbraniam. Ticho je ohlušujúcejšie, ako rachot zbraní pred okamihom.

Nepozemská bytosť je len pár krokov vzdialená. Vidno na nej, že jej predsa len guľky poškodili neprirodzené telo.

Doc i Garvin dvihli pohľady od nefunkčných zbraní práve včas, aby uzreli, ako sa z podivného húsenkovitého tela oddeľujú tri výhonky, ktoré vyrazili smerom k Garvinovi a Docovi.

Garvin, bez rozmyslu, inštinktívne uhol. Ale Doc ostal stáť ako z dreva. Výhonky Doca objali a dokonalo znehybneli.

I Liu ztuhol v pohybe. Práve brutálne zabil sedem brutálne mučených ľudí. Štyroch priklincovaných za nohy do stropných trámov, troch narazených na koloch. Pri tom okolo neho lietali guľky z revolverov a winchestrovky tak blízko, že ho od zranenia chránili len telá mrtvol, ktoré nechával za sebou. K tomu ten ohlušujúci hluk a blízkosť príšery. A nakoniec to ticho, ktoré neveští nič dobré. Srdce mu doslova prestalo biť. Rozbehlo sa až, keď si uvedomil, že je predsa len ďaleko od bytosti. Alebo aspoň ďalej, ako Garvin a Doc.

Ale Liu stojí na konci tunela. Nie je kam utiecť. Obzrel sa dokola, aby zhodnotil situáciu. Priestorovým videním uzrel vo výklenku pestrú skládku zbraní, ktorými bytosť mučila nešťastníkov - všetko možné od železných klínov, nožov rôznych veľkostí, jazdeckej šable až po veľkú sekeru a byč.

//Look at my fail, my fail is amazing...