Oko Azathotha (12 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

//Stojíte v chodbe, do ktorej ste sa dostali tak, že ste išli za zvukom bolesti. Už viete, čo je to za krik - pred vami je scéna plná bolesti, ktorú orchestruje podivná bytosť...

//ja mám nejaké spomienky čo mi akosi myseľ nerozjasnili :(

//Ja sa hram s poharom, ostatni nieco robia ?

//Máme nejako dlhú prestávku :-(.

//Už som v práci a doma a na Slovensku a s chuťou pokračovať :-D.

//Drz sa !

//Tak som bol dva týždne na dovolenke s deckami a teraz som týždeň v robote, ready posunúť dej. Potom ma chystajú ďalšie dva týždne s drobcami :-). Bože chráň moju Sanity!

Pomaly vyberiem cinsky pohar a pevne ho zovriem v ruke.

Vydali ste sa za Liuom. Postupovali ste asi 200 metrov ťažobnými chodbami na juhozápad. Za zvukom ste sa na križovatke odbočili na juhovýchod. Táto chodba je širšia ako ostatné, ale inak sa moc nelíši od zvyšku jaskyne. Po ďalších asi 250 metroch, na ďalšej križovatke, počujete krik bolesti z chodby smerujúcej na západ. Chodba je zas užšia. Krik bolesti úbožiaka vám spôsobuje husiu kožu na tele.

Niekto ho tam musí mučiť strašným spôsobom...

Postupujete tunelom až k miestu, kde sa chodba zatáča na sever. Po ceste ste vypli svoju lampu a orientujete sa podľa svetla na konci tunela. Podvedome postupujete potichu a opatrne, i keď pri kriku nešťastníka, by ste mohli ísť s kočom so zvončekmi a nebolo by vás počuť.

//Na mape, je miesto znázornené červeným krížikom.

Liu, ako prvý vyzrel za roh a stuhol. Následne sa pozreli i Garvin a Doc...

Tunel končí asi päťdesiat metrov pred vami. Osvetľuje ju kotlík so žeravým uhlím, ktorý vydáva kolísavú žiaru. Oproti slabému oranžovému svetlu vidíte štyroch nahých ľudia, ktorý sú čiastočne stiahnutý z kože a mäsa, ako visia dole hlavou zo stropu. Ich nohy sú pribité o podpery priechodu tunela hrubými železničiarskymi klínmi. Visia z nich kúsky mäsa, šliach a kože, ktoré pri každom bolestnom kŕči, sa hýbu a zametajú podlahu. V medzerách medzi nimi sa zvíjali ďalšie tri nahé, zmrzačené telá nabodnuté na vzpriamené koľajnice stojace uprostred chodby. Ich kolektívne výkriky dotvárajú túto scénu z pekla.

Medzi trpiacimi nezmernou agóniou, sa pohybuje unikátna bytosť. Telo má podobné húsenici, ale široké ako stehno, z ktorého zospodu vyrastajú štyri silné chápadlá, na ktorých sa pohybuje, a po dvoch bičíkovitých chápadlách z oboch strán, zakončených čepeľovitými pazúrmi. Vnútornosti chránené priesvitnou kožou sa počas pohybu podivne deformujú, trasú a vydávajú tekutý zvuk. Jeho masívne červené oko hľadí bez mrknutia z prednej časti rúrovytého tela. Po stranách má ale i desiatky malých, deformovaných očiek, plávajúcich v priehľadnej koži, ktoré bez mrknutia hľadia na všetky možné smery i strany.

Liu nevie odtrhnúť pohľad od tejto hrôzy. Už by dávno začal kričať, ale hrdlo ma stiahnuté a tak sucho v ústach, že nevie odlepiť jazyk od podnebia. Je mu zvracanie viac ako ostatným, a o to silnejšie si uvedomuje, že v žalúdku má viac piesku, ako hocijakej poživiny...

Bytosť si vás zatiaľ nevšimla a pokračuje vo svojej zvrátenej činnosti.

Spôsobiť ďalšiu a ďalšiu bolesť úbožiakom...

tak poďme to pozrieť

Nieco sa tam deje. Nemozeme to len tak nechat.

počujem a nemyslím, že je dobrý nápad ísť tým smerom
vyberám sa smerom za Liuom
samozrejme so zbraňou v ruke (určite sme pobrali všetky zbrane a náboje čo tam mali)

Pocujete to ? opytam sa spolocnikov, a sam sa zatial vyberam smerom na juhozapad.

Ako prvý zoskočil do baníckej chodby Liu. Matne si spomína, že v tejto, možno podobných chodbách pracoval už roky. Ten pocit je príjemný. Taký ... bezpečný.

Ale predsa je tu niečo, čo ho narúša. Niekde z diaľky je nezreteľne počuť krik. Krátky a bolestný.

Je to odniekiaľ z juhozápadnej chodby.

Chodby ďalej vedú na severovýchod, severozápad a na juhovýchod. Z nich nie je počuť nič...

Idem po lampas, videl som ho v pracovni marsalov, a potom mozme ist.

Lampáš je možné nájsť v pracovni maršálov. Pozoruhodné na nej je to to, že je takmer plná oleja. NEudrelo to tak do očí v hektickom slede udalostí posledných minút, ale lampáš má silne stiahnutý knôt, a tak nie len šetrí olejom, ale i svetlom...

Prehltnem a obzeram sa, ci mame so sebou nejaky zdroj svetla (napriklad lampas).

//Ingredencie máte.

Spoločne ste prehľadali podlahu celého väzenia. Vedeli ste, že tajný vchod tu niekde musí byť. Nie a nie ho však nájsť. Nepomohlo ani to, že vonku fúka silný vietor, ktorý tlmí všetky zvuky tých, čo by náhodou prichádzali. Čas ubiehal a vy ste jedným okom pozorovali podlahu, odsúvali veci a druhým sa pozerali k dverám do pracovne maršálov.

Nakoniec mal predsa len úspech Doc Holliday, ktorý v skladišti našiel zamaskované padacie dvere. Spoločne ste ich odklopili a vy cítite vlhkosť, vôňu zeme, starého dreva a hrdzavého železa.

Vidíte len na pár metrov. Padacie dvere sú nad križovatkou chodieb. Sú vysoké okolo 2,7 metra, široké 3 metre a vystužené starými drevenými kládami. Prostriedkom vediú staré banícke koľajnice.

//Mame ingrediencie ?

Prikyvnem. Hladame teda dvere do tunelov ?

Podla mapy su tu niekde dvere do tunelov. Mali by sme to preskumat nez zacneme s ritualom ktory nepozname.
Na druhu stranu, musime byt pripraveny na vsetko. Tie ingrediencie mame?