Oko Azathotha (53 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

Nesmrtelný čarodej so zvyšnými Jianmi ulieta z dediny smerom ku miestu, kde len včera hrdinovia bojovali s Taimatsumaru - ohňovým démonom (a nietorí boli zasiahnutý lavínou).

Kam smerovali, ked utekali?

Zabili ste ich pomerne veľa. Váľajú sa na zemi. Ušlo okolo 4 párov...

Ako su na tom utocnici? Niekolkych sme zranili? Zabili?

Dedinčania momentálne nie sú v žiadnom priamom nebezpečenstve. Zopár požiarov, ale teraz, keď na nich nik neútočí si poradia.

Ako su na tom dedincania?

ja, to nič, budem v poriadku, dúfam

Minamoto-san? Ste v poriadku? Vyzerate, ako keby ste uvideli nieco hrozne.

Po chvílu hľadania bol Miy­oshi No Fu­y­u­ya­su nájdený, ale zdravotne na tom nie je dobre. Jeho pohľad je matný, na prostredie nereaguje. Hrdinom neostávalo nič iné, len ho nechať v opatere starostu.

//:-D to fakt neviem, ako by sa to malo povedať :-D.

Videl niekto Miyoshi-sana?//Vobec neviem, ako to mam vysklonovat : Miyoshiho-san? Miyoshi-san?

Manželia Fujiwara stoja v strede obce a pozerajú za odlietajúcim nesmrtelným čarodejom. Minamoto no Ryutaro tackavo vychádza spoza rohu. Zdravotne nemá ani škrabanec, ale psychicky sa zdá byť otrasený. Jeho oči vyjadrujú miernu dezorientáciu, ako by si nepamätal niekoľko posledných minút.

Miyoshi No Fuyuyasu nie je nikde vidno...

Poobzeram sa naokolo. Ako su na tom moji spolocnici?

Deň sa pomaly mení na noc. Zima prechádza svalmi až do kostí. Ale nie je to tá zima, pred ktorou sa dá chrániť šatmi. Je to pocit, ktorý raz príde a nedá sa ho zbaviť...

http://images.travelpod.com/tw_slides/ta01/596/fc4/japonska-strecha-kyoto.jpg

Dedina horí. Temné kúdoly dymu stúpajú ku zamračenej oblohe, odpovedajúca čiernym snehom.

Okrem pukania horeného dreva, počuť len Ama­rat­su Ko­i­chi, reinkarnácie prastarého čarodeja Lei Penga. Ticho je ťažké, až ohlušujúce. Deje sa totiž okolo tak veľa - ľudia pobehujú, chránia sa pred mýtickými Jianmi, ktorý ich lovia, zachraňujú si to najcennejšie čo majú, utekajú - všade je tak veľa zmätku a chaosu. Tak veľa s tak málo zvukom... Až majú hrdinovia pocit, že sú sami hluchí.

Fu­ji­wa­ra a Kenko no Taka­ko sú jediný, ktorý nepodľahli panike a strachu zasadeným hlboko do vedomia dedinčanov, ktorých mnohoročný blahobit nepripravil na krízu a hrôzu čo nastala. Šľachtičná Fujiwara sa snaží zachrániť tých, ktorí si nevedia pomôcť sami. Deti, ktoré uviazli v horiacich domoch a nevedia volať o pomoc, starých a pomalších, ktorý nie su shcopný ochrániť sa pred pazúrmi Jianov. Sama sa tak stáva cieľom ich útokov a bol by je rýchli koniec nebyť presnej mušky Takaka. Ten stojí a hrá na tetive luku pieseň smrti. V tichu dediny je to zvuk schopný nahnať hrôzu v smrtelných protivníkoch. Jian však smrtelníci nie sú...

Avšak Jian umierajú, čo si nakoniec uvedomí i Ama­rat­su Ko­i­chi, ktorý nedosiahol ničenie, ako si predstavoval a zároveň sa jeho vlastná koža stáva cieľom šípov Fujiwara no Kenko. So zvyšnými Jianmi ulieta z dediny smerom ku miestu, kde len včera hrdinovia bojovali s Taimatsumaru - ohňovým démonom (a nietorí boli zasiahnutý lavínou).

//To vobec nie, ja to nestiham uz posledneho pol roka... :-/ a keby si pisal viac, akurat sa este viac stratim...

//Hmmm, trochu si ma prekvapila Calamity. Ale je to teraz nejaký divný "trend". Ako by bolo niečo vo vzduchu. Jedna písmenková hra končí za druhou...

Možno je to len týmto vianočným mesiacom, keď je na hranie menej času a dlhé pauzy spôsobujú výpadok deja...

A samozrejme je mojou chybou, že som bol posledné mesiace často mimo slovenska a neposúval sa dej tak dynamicky, ako sa mal...

:-(

//Ospravedlnujem sa, ale uz sa vobec nestiham logovat a potom sa aj v pribehu stracam...bude lepsie ked sa moja postava killne...kazdopadne super sa s vami hralo! :)

//Najbližší týždeň budem mimo slovenska a neviem ako na tom budem s internetom :-(. ospravedlňujem sa.

Rozbehnem sa k domu, ako bezim, pozeram sa, ako sa stade co najrychlejsie da dostat (strom, na konare ktoreho by som mohla premiezt, nizsi dom, na strechu ktoreho by som mohla zoskocit).

držím sa pri svojich spoločníkoch, luk v rukách a snažím sa zasiahnuť všetko čo by nás chcelo ohroziť

Manželia Fujiwara sa rozbehli do temného dňa ožiaeného svetlom červenej kométy. Kenko naťahuje tetivu a strieľa šíp v každom okamihu, keď pár podivných mýtických hadovitých vtákov sa ukáže medzi domami dediny. Takako študuje ich rýchly pohyb a svojimi čepeľami čaká na miestach, ktorými pravdepodobne preletia. Panika medzi dedinčami rastie. Nebezpečenstvo vidia i počujú, ale neschopný slov, nevedia jeden druhého varovať.

Kenko i Takako si všimnú dom, ktorý postupne požiera plameň a v ňom, na poschodí, ustrašené dieťa neschopné volať o pomoc.