Oko Azathotha (72 stran zpět) | Herna - Aragorn.cz

Ki­oll­sig sa pri otázke Atsurra zastavil v práci a opatrne sa pozrel po okolý. Na jeho červenou žiarou osvetlenej tváry sa zračí niečo, čo by sa dalo popísať ako starosť maskovaná araganciou.

Vieš Atsurr, - povedal potom dúverne mladšiemu vikingovi - neviem, prečo tam šiel. Ale poviem ti pravdu. Hy­gellach mi robí už niekoľko mesiacov starosti. Odkedy si potetoval telo, počul som ho hovoriť po Anglicky. - Poslednú vetu povedať ticho, opatrne.

//Poprosim vikingovcov o hod na Fast Talk alebo Persuade :-).

Pokojne stojim a v duchu sa smejem nad pohrdavym postojom vikinga, ktory ani ked naokolo zuri apokalypsa neprizna, ze mnichov potrebuju a ze nie vsetko sa da vydobit silou. Bratia vyzeraju byt rozumnejsi, nevrhli sa bezhlavo do klastora. Sam umorne premyslam, co sa v nom asi deje.

Pomozem Kiollsigovi zachranovat drakkar a popritom sa ho opytam : Kiollsig, tebe Hygellach vzdy doveroval. Nevies, co siel hladat v rtom chrame?

Kiollsig sa na Atsurra i Fleinna usmeje ale na kňazov zle pozrie. Ak by bolo podla jeho, asi by boli obaja mŕtvy. Čert nech vezme zlato za otrokov.

Pozrie na oblohu a hrdelným hlasom bojovníka konštatuje ku bratom - To nás Ódin trestá, že útočíme na takých slabochov. - kývne pohŕdavo hlavou smerom ku kňazom. Ich postoj mu nakoniec dáva za pravdu, keďže starší brat Dean sa unavene opiera o mladého brata Sterlinga.

Podme za Kiollsigom. A vydam sa pomoct priatelovi a zaroven polozit mu zopar otazok.

Hrdinovia sa rozhliadli po tábore vikingov.

Červené svetlo kométy ožaruje planinu pod kláštorným kopcom. Dážď trochu ustal a rovnako tak i blesy a hromy. More je však stále rozbesnené, živé, túžiace stiahnuť všetko do svojej mrazivej náruče.

Všetci vikingovia okrem Ofeiga a dvojice bratou sa venujú záchrane dvojice drakkarov, na ktorých prišli. Medzi nimi je i Kiollsig, ktorého mohutná postava prekoná i tú Atsurrovu.

Vybavil sa mi jeden strašný sen, skôr nočná mora. Útočili na nás pavúky poskladané z tieľ padlých bojovníkov, priateľov. Priprav sa na najhoršie. -hovorím bratovi. Potom to jemne preložím mnichom.
Poďme sa ešte porozprávať s Kiollsigom. Možno nám niečo poradí, je skúsený bojovník. Alebo sa môžem preplížiť do stanu náčelníka. Čo ty na to?

museli by sme pohľadať v knihách aby sme sa niečo dozvedeli, ale chvíľu by to trvalo. Viete nájsť niečo o čom ste ani nepočuli nieje také ľahké

Ako správne poznamenali starý mních i vysoký viking, i napriek tomu, že vikingovia sú tvrdý muži, z Ofeiga ostala len troska, ktorý sa najskôr utopí ak bude voda ďalej stúpať.

Hrdinovia však vedia, že čo mu to spravilo nie je viac schopný povedať. Došiel na koniec toho, čo jeho mysel dokáže na dnes zvládnuť...

Krv Vikingov nevystrasi! Muselo to byt nieco ine. Budte uzitocni a skuste prist na to, co to je.

pokrútim hlavou nič mi to nehovorí, nepočul som o ničom podobnom. Viete ľudská duša je vo svojej podstate veľmi krehká a mohlo sa stať že tuto váš priateľ len videl príliš bojov a priveľa krvi a už to nezvládol

Zopakujem to, co povedal mnichom. Viete sa z toho vysomarit?

Po chvíly, počas ktorej si Fleinn a Atsurr dávali v hlave do kopy jeho mumlanie a huhňanie, a snažili sa vydolovať aspoň niečo zrozumitelné, telo Olfeiga opäť ochoblo.

Znovu klesol sedmo do krvavej mláky, kolená pritlačil k hrudi a pridržali si ich rukami. Zavrel oči, začal sa kolísať a niečo si brblať popod nos.

Prítomnosť dvojice mníchov i oboch vikingov úplne ignoruje.

Oči Olfeiga sa rozšíria tak, že takmer nie je vidno belmo. Tentoraz schmatol neuveritelne rýchlo za ruku Fleinna a hovorí neskutočne rýchlo. Priam blaboce. Rozumieť je mu len čo to a tak vikingský bratia rozoznajú slová ako:

... dve telá zložené do jedného ...

... pavúci chodiaci na rukách mŕtvych...

... pavúci jedli, trhali ...

... zavrel som oči ... utekal som.

Pridám sa k bratovi a tiež sa opýtam: Olfeig, na čo sa nemáme pozerať?

Co nikto nesmie vidiet? Co to je? Otocim sa ku mnichom. Vravi, ze nieco nesmieme vidiet, ale nevravi, co to je.

Olfeig pozrel na Atsurra. Jeho oči, zreničky zmenšené prežitým šokom a belmo červené ako odraz kométy, sú naplnené nepochopením. Chytá Atsurra za ruku a pevne ju zovrie. S pohľadom fanatika, úplne ľahostajný ku dianiu alebo počasiu navôkol hovorí - Niéééé... Nikto to nesmie vidieť. Nikto. Rozumieš?

Tvarim sa nezucastnene, ale inak pozorujem vikingov a snazim sa zachytit utrzky ich rozhovorov.

//Toto bol krasny hod na presvedcenie Ofeiga.